Hydratácia a mikrocirkulácia: prečo dehydratácia provokuje stagnáciu

Biologické procesy sú neoddeliteľne spojené s vodnou rovnováhou. V počiatočných fázach života tvorí vnútorné prostredie takmer 90 % tekutín, avšak s vekom tento ukazovateľ neustále klesá. Každý deň sa pri dýchaní, termoregulácii a prirodzenej očiste spotrebujú litre vlhkosti, ktoré je nutné správne dopĺňať.

Existuje mylná predstava, že čaj, káva alebo sladké nápoje môžu túto potrebu pokryť. Bunky však vnímajú akékoľvek tekutiny s prísadami ako potravu. Na ich spracovanie a získanie čistej vlhkosti sa vynakladá obrovské množstvo energie a samotný proces často vedie k ďalšiemu vylučovaniu tekutín.

Chronický nedostatok biologicky dostupnej vody spúšťa kaskádu kompenzačných reakcií. Začína sa šetrenie zdrojmi, odoberanie vlhkosti z medzibunkového priestoru a tráviaceho traktu. To nevyhnutne ovplyvňuje reológiu (tekutosť) krvi a rýchlosť vylučovania metabolických produktov.

Diskomfort a kongescie v dolných partiách organizmu sú často dôsledkom hustej krvi a zvýšeného vnútrobrušného tlaku v dôsledku sťaženého trávenia. Lokálne prostriedky prinášajú iba dočasnú úľavu, pretože neriešia prvotnú príčinu — narušenú mikrocirkuláciu a nedostatok vlhkosti v tkanivách.

Na prerušenie tohto bludného kruhu je nutné zmeniť kvalitu pitnej vody. Slabo zásaditá voda obohatená o organické minerály má nižšie povrchové napätie. Okamžite preniká do krvného riečišťa, zlepšuje reológiu krvi a zmierňuje napätie cievnych stien. Súčasne sa normalizuje funkcia čriev, čo vylučuje traumatizáciu slizníc a podporuje jemnú, pravidelnú očistu.